Slovenčina
Doména rakovnica.sk
Toto je oficiálna webová stránka obce Rakovnica.
Oficiálne stránky využívajú doménu rakovnica.sk.
Táto stránka je zabezpečená
Buďte pozorní a vždy sa uistite, že zdieľate informácie iba cez zabezpečenú webovú stránku verejnej správy SR. Zabezpečená stránka vždy začína https:// pred názvom domény webového sídla.
Naša obec
Prvá písomná zmienka o obci Rakovnica sa datuje do roku 1327, kedy sa nazývala Rakunchas. Vznikla na území stredovekého brzotínskeho panstva, ktoré spolu s ďalšími majetkami Gemerského hradu pred tatárskym plienením vlastnil kráľ Belo IV.
Hlavným zamestnaním obyvateľov bolo roľníctvo a baníctvo. Potvrdzuje to obecná pečať pochádzajúca zo začiatku 19. storočia. Jej otlačok je uložený v Krajinskom archíve v Budapešti. Na pečati s kruhopisom Rekenye Vifalr 1801 je zobrazená stojaca postava baníka s baníckymi kladivami v oboch rukách, nad ním hviezda a po stranách skaly. Tento symbol sa stal základom pre obecný erb.
Historické pamiatky obce:
- Katolícky kostol z roku 1853
- Evanjelický kostol z roku 1866
- Katolícky kostolík Magdolna postavený na začiatku 14. storočia na mieste prvej osady obce
V historickom vývoji sa názov obce menil nasledovne:
- 1329 – Scenegetew
- 1339 – Rokunchas
- 1351 – Rakoicha
- 1362 – Rakonkeneht a. n. Wyfalu
- 1416 – Rakonchas a. n. Zenegetew sive Wyfalu
- 1773 – Rekenane
- 1808 – Rekeňa
- 1948 – Rakovnica
Po maďarsky sa obec nazývala Rekenyeújfalu, po nemecky Reiken.
Po roku 1881 bola obec administratívne začlenená pod Gemersko-malohontskú župu, pred rokom 1960 pod okres Rožňava, kraj Košice, a po roku 1960 pod okres Rožňava, kraj Východoslovenský.
Obdobie feudalizmu a kapitalizmu
Obec vznikla ako uhliarska osada na území hradu Brzotín asi v 13. storočí, listinne je doložená v roku 1327. Patrila rodu Máriássy, v novoveku rôznym zemepánom.
V roku 1362 sa obyvatelia presťahovali z pôvodného miesta pod Mníchom do novej osady (Nová Ves), postavenej južnejšie.
V roku 1427 bolo v obci 14 port. V 16. storočí pribudli do obce aj Valasi.
Mor v rokoch 1709–1710 si vyžiadal 109 obetí.
V roku 1773 tu žilo 25 sedliakov a 24 želiarov, v roku 1828 mala obec 42 domov a 448 obyvateľov.
V 19. a 20. storočí sa obyvatelia živili najmä poľnohospodárstvom, povozníctvom a prácou v blízkych baniach.
V rokoch 1938–1945 bola obec pripojená k Maďarsku.
